Pokiaľ ide o olovené akumulátory, tak sa ich stav dá sledovať viacerými spôsobmi. Kontrola napätia na svorkách, skratový prúd a prípadne kontrola nabitia pomocou merania hustoty elektrolytu. Plne nabitý by mal mať 12,6 V a hustotu elektrolytu 1,28 g/cm3. Ten posledný spôsob je už dnes ale prakticky nerealizovateľný, nakoľko väčšina akumulátorov je "bezúdržbových" a buď nemajú otvory na kontrolu a doplnenie elektrolytu, alebo sú počas záruky zaplombované. Ja mám v aute olovenú klasiku, ktorú dobíjam prastarou nabíjačkou s jednocestným usmernením, ktoré dáva pomerne malý prúd. Má aj "magické oko" avšak to nie je celkom korektný spôsob kontroly batérie. Po uplynutí záruky som odstránil vrchný polep, ktorý bol ako blomba nalepený na skrutkách článkov. destilovanú vodu som dolieval zatiaľ 2 krát, ale bude to zrejme aj tým, že akumulátor mám v kufri (Volvo S60). Olovený akumulátor stráca samovybitím a inými procesmi denne cca 1 percento svojej kapacity. Pri dennom používaní auta a jazdení najmä v letnom období to nie je problém u väčšiny áut, situácia sa zhoršuje vždy s príchodom zimy a studenými štartami. Pri olovených akumulátoroch sa hovorí o dobíjacích prúdoch na úrovni 1/10 menovitej kapacity, čo zrejme väčšina predávaných nabíjačiek ani nezvládne. V letnom období zas hrozí odparovanie elektrolytu a pokiaľ sa odhalia dosky, výrazne poklesne kapacita vysušeného článku. No dnes sú akumulátory robené vyložene ako spotrebka a príliš sa s nejakou údržbou ani nepočíta. Druhá vec je prípadné odpájanie elektroinštalácie auta od akumulátora, čo sa niekedy pri údržbe musí urobiť. Pri mnohých moderných autách to len tak jednoducho nejde. S gelovými akumulátormi som sa nestretol, zrejme tam platia aj nejaké iné pravidlá pre údržbu a nabíjanie.
|
