Zrejme vašu dedinu navštívil Alf z Melmeku

Kolko ma rokov?

Tri.

Zhruba trojroční sa zvykli zatúlať za mačkami keď som bol chlapec. Možno sa vráti, možno nie. Za našimi by som si hodne poplakal no naši sú výlučne vo vnútri v byte. Von chodí iba psík a kocúri/mačky ani na balkón. Teraz by aj tak nemohli, máme hosťa - Sokola Myšiara. Samička nás poctila dôverou a zniesla si u nás vajíčka, na ktorých už zdá sa sedí.

Nebyl by kocouří život tolik skvělý, kdyby k němu nepatřila i hrozba předčasné smrti při nějakém dobrodružství...

Tatko: Paráda.

Žeby som sa začal chváliť dvoma vtákmi? Dokrmujeme ju kuracinou - frajer jej nosí no zdá sa, že málo. Mala 4 vajíčka, jedno zmizlo - zrejme ho odstránila.

Nie dnes, no včera ma naštvalo že som aj keď drobné a nie nebezpečné - spravil v jeden deň dva kixy za volantom - ďakujúc výstražnými smerovkami pánovi, čo ma pustil zboku som zrejme svojim budúcim smerom zmýlil pani a vletela na kruháči predo mňa - holt niekedy netreba preháňať slušnosť. Druhý prehliadnutím v inej križovatke že sa zľava na 40-ke blíži taxi cca 70.

Jaro je tady. Přišlo na něho mrňouskání. Za týden doleze vyskákanej a hladovej.

Je kastrovaný.
Ransom: Právě proto jsem jim nikdy nebránil v potulování i s vědomím hrozících rizik. Už ho před rokem a něco, zrovna když ruZZští zkurvenci napadli Ukrajinu, srazilo auto, sdrátování kocoura mě tenkrát stálo asi dvacku.

Mnohí tvrdia, že im patrí sloboda aj s rizikom. Mám na to menšinový názor (nie len sám) - naša banda ani nepáchne ku dverám, ak sa otvoria. Možno preto, že si každý a každá vonku zažili niečo zlé. Zrejme je (aj) im plné brucho a teplý peliešok viac, než nejaká sloboda.
Ja by som zavretý spokojný nebol - možno preto, že som "Lev".

Ak mačka nikdy nepoznala slobodu, tak jej ani nebude chýbať, ale ak je vonkajšia, nemal by som svedomie ju niekam zavrieť.

Nemal by som svedomie nechať prípadne zraziť alebo zabiť niekomu ani môjho "podkríkovca martinského", ani dcérinu "cigaňu z osady". No áno - zvykli si doma na bezpečie, teplo, vždy plnú misku a čistú vodičku. Známy automechanik prichýlil tuláčku s polovicou chvosta - odbehne iba uloviť myš/hraboša no inak je stále buď v dielni v debničke s vankúšikom čo jej dal, alebo chrápe v niektorom autovraku. Aj na noc ostáva v dielni hoci vie, že on príde zas až druhý deň po deviatej hodine.
Kto jazdí viac, nemohol nevidieť tie desiatky, stovky zabitých mačiek, psov a iných pôvodne živých tvorov na cestách.
Keď už sme pri mačkách (psoch) - serú ma výroky hlupákov o nekastrovaní pouličiek v domnelom zachovaní genofondu.

Jenže co chceš za volantem dělat, když ti nějaký tvor z ničeho nic hupsne pod kola. Samozřejmě se pokud možno vyhnu, ale nemíním se kvůli tomu zabít, ani to našít do jiného auta. Mrzí mě to, ale džinistou se kvůli tomu nestanu.

Dcerka se snažila držet svého kocoura v bytě. Jednou jí cestou k veterináři zdrhnul z přepravky a z auta a už ho nikdy neviděla.

Měl jsem kdysi dva kocouří bratry, Davida a Jonatána. Zakopal jsem je na zahradě asi týden po sobě. Milovali přebíhání před auty. (Laminat: já samozřejmě vím, že David a Jonatán nebyli bratři! A teď si představ, že kočičí máma těch našich dvou se jmenovala Marie.)

Tatko: Lenže všetky tieto pozitíva a sociálne istoty majú k dispozícii aj naší a k tomu aj voľný výbeh, kedykoĺvek si zaželajú.
A keď ich počujem, ako "vygäukávajú", keď ich niekto okamžite nepustí, nemám pocit, že by im sloboda nechýbala.
Kastrovanie pouličných mačiek: To je nezmysel z kategórie "každá mačka musí mať aspoň raz mačiatka, inak nebude jej vnútorný život uspokojený".
Ransom: Naši ani ne přebíhání, jako válení se uprostřed silnice, pokud byj asfalt správné teploty.
Sousedi byli ohleduplní a dlouhé minuty čekali, než se kočky uklidí. Kolikrát se mě manželka ráno ptala: "Proč jsi ráno před odjezdem pět minut troubil?" A to já jsem je vyhánél zpod auta nebo ze silnice.
Kdyby Ozzy zahynul tímhle způsobem, vyrovnám se s tím bez problémů, sere mě právě to, že zmizel beze stopy.

Iste - dakedy v 1986 som cestou z Prahy z letiska, vezúc švagrovho syna a svokru po tme trafil jednu čiernu mačku v Starom Hrozenkove - Warťas moc nebrzdil zo 130 km/hod a ona tri krát zmenila smer. Svokra: "Ježiš-Mária - čierna mačka!" Ja: "Veď neprebehla..."

Čo znamená, ak Vám cez cestu prebehne čierna mačka?
To zviera určite niekam ide.

Kastrovať. Nemnožiť. K čomu desaťtisíce chorých hladných zúbožených zvierat bez majiteľov? Množia sa rýchlejšie, než ľudia ochotní a schopní zachraňovať ich. Pre psov niektoré obce a mestá aspoň niečo robia - na mačky prakticky všade serú. Aj to je živý tvor.

Naši sa (okrem psíčka) ani neberú von - najstaršia čo je na okne chodievala na balkón (teraz je tam Poštolka a micka sa tam vôbec neberie), ostatní sa ani nezaujímali. Nikdy som netúžil mať doma mačky, choval som psov. No som stále prekvapený, ako adaptabilné, múdre a ústretové sú. Ako zistili, že sa ich Poštolka bojí - nechodia ani z parapety cez pootvorené balkónové dvere na ňu nakúkať.

Ja som mal celý život psov a na staré kolená som zistil, že mačka je fakt ale oveľa lepšia.

Sú odlišní - úplne iné mentality. Pes je podriadený otrok - mačka nezávislý spoločník. Niekomu je bližšie jedno, niekomu to druhé.
Kde-kade tvrdia, že mačky nás nepotrebujú z hľadiska lásky, citlivosti - mám iné poznatky. Pravda je, že si poradia aj samé no ak majú "svojho človeka" - milujú ho a veľmi. Cítia s ním, podporujú ho keď to potrebuje. Vedia byť veľmi vďačné za férové jednanie. Pes obecne znesie zmenu majiteľa a domova podstatne lepšie, než mačka.
Ten chlpáč, čo máme je niečo medzi a ten veľký kocúr v strede tiež - majú obaja zvláštnu mentalitu, sú to takí mačkopsi.
No a na rozdiel od pána tvorstva - zviera, ktorému človek zachráni život alebo vytvorí pohodové podmienky preň ho nikdy nepodrazí.

My máme v rodine už roky československých vlčiakov, to sú také mačkovité povahy, samostatné a svojhlavé. Ale chovateľov klasických NO by neuspokojili, pretože sa nedajú drilovať na cvičáku. Tak o nich z tuposti vykladajú, že sú nezvládnuteľné.

Československý vlčiak bol pôvodne iba "slovenský". Špekulácie v neskoršom smerovaní mu moc neprospeli.
Jeden taký ma kedysi napadol na výstave psov - blbé bolo, že mal na sebe oblečený červený kríž. Majiteľ ho zjavne tiež nezvládol. Vtedy som mal takúto kamarátku:

Samozrejme, že nebol iba slovenský. Šľachtenie začalo v Česku, Hartl aj Rosík boli Česi...

Áno, teraz pozerám kto bol autor myšlienky aj začiatky chovu. V časoch môjho chovu (boxeriek) nebol internet a mali sme chybné, možno tendenčné info od nejakých chovateľol čs. včiakov ústnym podaním. Sorry.