Toto vlákno by mal asi písať Martin, ale nakoľko je dosť zaneprázdnený, ujmem sa toho ja. Takže nakoniec sa Martinovi podarilo dať dohromady bedňu a po dvoch mesiacoch sme skoordinovali konečne meranie. Predchádzalo tomu samozrejme zháňanie meničov, čo v dnešnej dobe teda nebola ľahká vec. Najväčším problémom boli ART 581, ktoré nikdo nechce predať za rozumnú cenu. Takže zverejňujem prvú časť merania meničov. Meniče sú zapustené v skrini o objeme cca 150 l. ART 481 a 581 sú kvôli vhodnejšiemu vyžarovaniu umiestnené vertikálne.

Nebyly by i směrovky?

Smerovky sme nemerali, nebol na to čas. Možno v budúcnosti na hotovej bedni.

Na hotové bedně? A nebylo by záhodno je spíš změřit před simulací?

Bolo by to dobré, ale zadávateľovi to neprekáža.

Thales, ak máš toľko času, tak dám k dispozícii bedne a môžeš sa realizovať
My toľko času nemáme...

Zeptat se snad můžu ne? Neříkám vám jak to máte dělat. Je to návrh vás dvou. Já jsem se jen ptal po směrovkách, protože mi připadají pro návrh jako velmi podstatná záležitost a konkrétně mě velice zajímaly směrovky těch ART a brajgl z difrakcí jak čumí z bedny ven. Ale asi jsem se nějak provinil nebo co.

Myslím že ART lepšie jak sú nebudú, a montovali sa čumiace z bedne von štandardne. Difrakcie to asi bude mimo osy robiť, každopádne je to projekt z roku 1968... Tak to treba aj tak brať

V trojpásmovej podobe pochádza ´projekt´ z roku 1962.

Začal som to simulovať a poviem vám, že to nie je žiadna sranda. Bude obrovský problém to nadviazať čo i len v ose. Ak nemám urobiť extra zložitú výhybku (a to teda nechcem) tak sa s tým budem dosť dlho hrať. Takže vôbec neľutujem, že sme to nemerali aj mimoosovo - bola by to zbytočná drina. Ďalší problém je to, že tie meniče majú tak strašný rozptyl parametrov, že pre každú bedňu bude musieť byť iná výhybka. A skreslenie u tých tlakáčov bohviečo nie je. Takže uvidíme ako sa nám podarí pokoriť starú legendu

Takže pripájam tu obrázky zo simulácie KE 150, štvorpásmo. Musím konštatovať, že pracovať so starými Teslami naozaj nie je žiadna sranda. Výsledok je simulácia len v ose. Ako som písal vyššie mimoosové merania by boli náročné na čas a ten chýbal. Podľa mojej mienky by to aj bolo zbytočné. Tento projekt bol zbytočne poznamenaný nevhodným tvarom ozvučnice a rozmiestnením meničov. To spôsobuje nedostatky, ktoré je veľmi ťažko napraviť výhybkou. Preto som výhybku navrhol len tak, aby bolo zabezpečený čo najrovnomernejší výkon v ose. Žiaľ, nepovie to nič o skutočných vlastnostiach sústavy. Dá sa len predpokladať, že by vyžarovanie jednotlivých meničov malo pokrývať príslušné pásma a to podstatne lepšie ako v prípade pôvednej KE 150. Ak by sa postupovalo podľa "moderných" kritérií, ozvučnica by bola štíhla a podstatne užšia. A samozrejme by to malo vplyv aj na vyžarovanie jednotlivých meničov. Takisto by som "poriešil" vyústenie tlakových meničov a snažil sa tak limitovať difrakcie. Môj návrh výhybky sa tiež riadil zásadou ekonomičnosti (aj keď sa to niektorým nepáči, však Thales ) Nemá zmysel naháňať sa za každú cenu za vyrovnaným priebehom FR, keď na to budú vynaložené neprimerané náklady. Tento návrh je kompromis medzi osovkou, vyhovujúcim priebehom impedancie a akým takým súbehom fázy medzi meničmi. Takže kto má chuť, tomu pošlem merania a môže tu následne odprezentovať svoje riešenie.

A ešte schéma zapojenia výhybky. V prípade ARO 835 a aj 6604 je kompenzovaná aj rezonancia meniča. Sú to samozrejme pomerne drahé záležitosti (cievky, kondy) ale malo by to mať pozitívny vplyv na zvuk. Ďalším konštrukčným problémom, ktorý sa vyskytol pri návrhu sústavy je impedancia ART 481. Tieto meniče boli doplnené prevodným trafom a tak aj boli merané. Žiaľ ich impedancia sa pohybuje niekde okolo 3 ohmov, čo komplikuje návrh výhybky. Existuje navíjací predpis pre prevodné trafo k ART 481 na 8 ohmov, to by v tomto prípade bolo vhodnejšie.

Keď som videl tie namerané charakteristiky jednotlivých reproduktorov, mal som vcelku obavu, či sa z toho vôbec podarí niečo rozumného zložiť...tá osová charka ale vo finále nevyzerá až tak zle. Nemyslím si, že to niekto v rovnakom zadaní urobí lepšie. Až budú bedne sfinalizované, určite sa u Martina zastavím si ich vypočuť.

Ešte jedna poznámka k citlivosti. Meranie bolo uskutočnené pri napätí 2.83 V. V grafe simulácie som to posunul o -3 dB, čo zodpovedá citlivosti pri 2V (1W do 4 ohmov). Tá citlivosť sústavy je potom okolo 94-95 dB, čo zodpovedá realite a aj v minulosti udávanej citlivosti KE 150.

kluci napada mne otazka,zda se da jeste mluvit o KE150...drzim palce a verim ze vysledna konstrukce bude hrat alespon tak prijemne jako puvodni KE150

Proč by nebyly když mají původní osazení a i konstrukce bedny +- odpovídá. Původní návod připouštěl dosti značnou volnost. Nejsou to tovární bedny kde by se dala jakákoliv odchylka považovat za známku neoriginality.

Zajímá mě jaké provedení jsou použité střeďáky. Brzda bude ozvučnice, umístění obou ART na ní a samotný tvar ART. V ose to nevypadá až tak zle, ale to co je mimo osu ani nevím jestli je lepší vidět nebo nevidět Každopádně poslechovým zkouškám bych se nebránil

videt nebo nevidet...uprednostnuju slyset zvuk bedny nez videt klikyhaky,kterym stejne nerozumim...

Klikyháky nehrají ale leccos se z nich dá vyčíst. Technická kniha za tebe problém také nevyřeší ale pomůže ti s ním.

Ja som nemal možnosť ich počuť a samozrejme tiež zdieľam Thalesov názor, že radšej nechcem vidieť čo to bude robiť mimo osu. A ešte poznámka k tej konštrukcii a originálnosti. Jediným novším prvkom je ARO 6604, ktoré síce v pôvodnej konštrukcii použité nebolo, ale konštrukčne vychádza z toho meniča - ARO 667.

verim,ze vite jak s temi simulacnimi a podobnymi programy zachazet a ze se doberete idealniho vysledku...nicmene muj selsky rozum absolventa pomocne skoly mi naseptava ,ze tam muze byt rozdil srovnatelny se sledovanim porna na videu /pripadne nejakym simulacnim programu/ versus prijemnym pomilovanim se s osobou se kterou souznime i mimo osu...