Vlastní vyhledávání

Širokopásmové reproduktory TESLA

Širokopásmový reproduktor

Ako už jeho názov napovedá, je určený a konštruovaný na to, aby reprodukoval čo najširšie pásmo zo spektra frekvencií resp. kmitočtov počuteľných ľudským sluchom, a to bez špeciálnych konštrukčných požiadaviek (približné rozpätie ľudského sluchu je cca 20 – 18 000 Hz). Mnoho ľudí si zamieňa širokopásmový reproduktor za stredotónový, čo však nie je správne. Lebo zatiaľ čo špeciálne stredotónové reproduktory majú rozsah kmitočtov, ktoré dokážu vyžiariť (ďalej len „kmitočtový rozsah“) orientovaný predovšetkým na stredné kmitočtové pásmo (cca 400 – 5 000 Hz) a mimo neho ich účinnosť buď prudko klesá alebo tam vzniká nežiadúce skreslenie, širokopásmové reproduktory majú v porovnaní s nimi kmitočtový rozsah oveľa širší.
Kmitočtový rozsah širokopásmového reproduktora býva obvykle obmedzený najmä v závislosti od jeho veľkosti. S pribúdajúcou veľkosťou sa znižuje hranica, množstvo a kvalita vysokých tónov, pretože veľká a tým pádom ťažká membrána nie je fyzicky schopná ich dostatočne a bez skreslenia vyžiariť. Preto bývajú niektoré, hlavne väčšie širokopásmové reproduktory vybavené tzv. difúzorom – špeciálnym kužeľom umiestneným uprostred membrány, ktorý produkuje vysoké tóny a tak viac či menej úspešne dopomáha k rozšíreniu kmitočtového rozsahu týchto reproduktorov v oblasti vysokých kmitočtov. Naproti tomu malé širokopásmové reproduktory bývajú zase limitované v oblasti hlbokých tónov, pretože tie nemôže dostatočne vyžiariť membrána s malou plochou. Tu sa tomu však nijako pomôcť nedá, fyzika je neúprosná.
Vo všeobecnosti platí, že čakať od širokopásmového reproduktora extra basy je nezmysel a jeho násilné tlačenie do neprimerane nízkych tónov môže skončiť jeho poškodením alebo zničením. Používa sa hlavne tam, kde nie sú priestorové ani iné možnosti na komplikované konštrukčné riešenia ozvučníc a kde zároveň nie sú kladené príliš veľké nároky na kvalitu zvuku, najmä na okrajoch prenášaného kmitočtového pásma. Ideálne je preto jeho použitie v spotrebnej elektronike, ako sú napr. televízory, magnetofóny, rôzne malé prehrávače alebo rádiá, pretože je to z hľadiska konštrukcie spotrebiča aj samotného reproduktora jednoduché a lacné. Napríklad štandardný širokopásmový reproduktor s kmitočtovým rozsahom 80 – 14 000 Hz na tieto účely celkom postačuje. Ak sa použijú iné, kvalitnejšie, so širším kmitočtovým rozsahom, môžu vzniknúť problémy s väčším skreslením, zvlnenou kmitočtovou charakteristikou alebo menšou účinnosťou.
Vo vyššej kvalitatívnej triede hi-fi je dôvod používania širokopásmových reproduktorov iný. V porovnaní s viacpásmovými reproduktorovými sústavami totiž pri použití jedného širokopásmového reproduktora odpadá nutnosť ladenia viacpásmovej akustickej výhybky a fázovania viacerých reproduktorov. Na druhej strane však pre dosiahnutie požadovanej kvality zvukového prenosu treba stavať často veľmi komplikované ozvučnice.

Reproduktory Tesla ARO / ARE

Keďže konštrukcia širokopásmových reproduktorov je v podstate kompromisné riešenie medzi schopnosťou plnohodnotne vyžarovať na jednej strane nízke a na druhej strane vysoké kmitočty, ich silnou stránkou je stredné kmitočtové pásmo. Výborným príkladom sú práve typizované komerčné širokopásmové reproduktory tzv. nového radu z produkcie bývalého podniku Tesla Valašské Meziříčí. Prvá generácia, označovaná trojmiestnym číselným kódom, bola vo výrobnom programe približne v rozmedzí rokov 1963 – 1980 a po roku 1980 bola postupne nahrádzaná druhou generáciou, označovanou štvormiestnym číselným kódom. Tieto sériovo vyrábané širokopásmové reproduktory Tesla sú v niekoľkých hlavných prevedeniach:

- štandardné kruhové reproduktory s označením ARO s impedanciou kmitacej cievky klasicky 4, 8, niekde aj 15Ω. Sú v niekoľkých základných veľkostiach:

  • prvá generácia: 3xx (skrátené označenie K 3) = Ø 100 mm, 4xx (K 4) = Ø 125 mm, 5xx (K 5) = Ø 165 mm, 6xx (K 6) = Ø 203 mm. Reproduktory ARO veľkosti 7 (711) už nadobúdajú vlastnosti hlbokotónových reproduktorov, veľkosti 8 a 9 (814 / 835, 932, ...) sú výslovne hlbokotónové.
  • druhá generácia: 3xxx (K 100) = 100 Ø 100 mm, 4xxx (K 125) = Ø 125 mm, 5xxx (K 160) = Ø 160 mm, 6xxx (K 200) = Ø 200 mm.

- štandardné oválne reproduktory ARE s rovnakými impedanciami a taktiež v niekoľkých základných veľkostiach, pričom plochy membrán by mali byť náležité k typom ARO:

  • prvá generácia 3xx (skrátene E 3) = 125 Ø 80 mm, 4xx (E 4) = 160 Ø 100 mm, 5xx (E 5) = 205 Ø 130 mm, 6xx (E 6) = 255 Ø 160 mm.
  • druhá generácia: 3xxx (E 125/80) = 125 Ø 80 mm, 4xxx (E 160/100) = 160 Ø 100 mm, 5xxx (E 200/125) = 200 Ø 125 mm, 6xxx (E 250/160) = 250 Ø 160 mm.

- reproduktory zvláštneho prevedenia ARZ. Kategória ARZ má zastúpenie vo všetkých druhoch reproduktorov Tesla, konkrétne u širokopásmových sú to špeciálne, atypicky konštruované a tvarované typy. Z najznámejších napríklad extra podlhovasté reproduktory, legendárne „zmetáky“ ARZ 662, 631, 689 / 689, menšie a nie až natoľko exoticky tvarované oválne ARZ 489 / ARZ 488 alebo ploché kruhové reproduktory s magnetickým systémom umiestneným v opačnej polohe než obvykle, vnútri kužeľovitého útvaru membrány - ARZ 572. Tieto reproduktory obohatené o krycí a ozdobný rámik existujú s označením ARS 571. V druhej polovici 70. rokov a v 80. rokoch Tesla vyrábala kruhový širokopásmový reproduktor ARX 364 / 368, výnimočný špeciálnym gumotextilným polkruhovým závesom membrány, ktorý má svoje výhody aj nevýhody. Ďalej sem možno zaradiť rôzne miniatúrne reproduktory do vreckových tranzistorákov a podobne. Keďže sa však vyskytujú zriedkavo, nebudeme sa nimi teraz obzvlášť zaoberať.

Každý typ sa rozdeľuje do dvoch hlavných skupín podľa typu magnetického obvodu:

  • reproduktory s magnetom z bárnatého feritu (buď holým, lepeným alebo zaliatym v lesklej plastovej forme čiernej, zriedkavo aj inej farby – Durox D270) sú na druhom mieste číselného kódu označené číslom 6 – napríklad ARO 567, ARE 4604,
  • magneticky tienené reproduktory s bezrozptylovým magnetom AlNiCo (Permag AOK) číslom 8 – napríklad ARE 489, ARO 6808.

Rozdielne typy použitých materiálov v tomto prípade zapríčiňujú výrazne odlišné zvukové vlastnosti. Reproduktory ARO / ARE s magnetmi z feritu boli prednostne montované do reproduktorových sústav, prípadne aj rádií, pretože v zásade majú vyššiu účinnosť, charakteristickú citlivosť a živší prejav. Výhodou reproduktorov s magnetmi AlNiCo je zas veľmi malá hmotnosť a malé rozmery magnetu, ale hlavne tienený magnetický systém. Zjednodušene povedané – magnetická energia je u nich sústredená vo vnútri systému a nepreniká von, resp. von preniká len nepatrné množstvo, ktoré nespôsobuje škody. Preto boli montované do televíznych prijímačov, magnetofónov a iných zariadení, kde by netienené typy s feritovým magnetom boli z tohto hľadiska nepoužiteľné.
Ďalšie miesta číselného kódu vyjadrujú impedanciu kmitacej cievky reproduktora. U starších s trojčíselným kódom je to komplikovanejšie, a to nielen u širokopásmových typov ARO / ARE, pretože tieto čísla obvykle nezodpovedajú hodnote menovitej impedancie. Impedancia reproduktora však musí byť vždy vyznačená buď na výrobnom štítku alebo aspoň razítkom niekde na koši reproduktora. V prípade zotrenia farby, odpadnutia nálepky alebo jej nečitateľnosti je možné impedanciu reproduktora kedykoľvek zmerať. Pri druhej generácii širokopásmových reproduktorov Tesla po roku 1980 – so štvormiestnym číselným kódom – je táto otázka výrazne zjednodušená. Posledné dve čísla definujú impedanciu reproduktora celkom jednoznačne. Napríklad ARO 6604 = 4Ω, ARE 5608 = 8Ω, ARE 4815 = 15Ω.

Pohľad (aj) do histórie

Ako už bolo spomenuté, komerčné širokopásmové reproduktory nového radu ARO / ARE sa v podniku Tesla Valašské Meziříčí vyrábali niečo cez 30 rokov: v rokoch približne 1963 – 1980 prvá generácia, od roku 1980 až do konca výroby pôvodného podniku v 90. rokoch to bola druhá generácia. 30 rokov je dlhé obdobie a za tento čas došlo k viacerým väčším či menším konštrukčným a designovým úpravám nielen v porovnaní prvá vs. druhá generácia, ale aj v rámci samotných týchto generácií. Niektoré zmeny zákonite ovplyvnili viac či menej aj zvukové vlastnosti reproduktorov.
Základ však zostal v podstate stále rovnaký: ich kostrou je kôš vylisovaný z oceľového plechu, ku ktorému je fixne pripevnený magnetický a kmitací systém. Kmitací systém pozostáva z cievky navinutej medeným drôtom na papierovom nosiči, k nemu je pripevnená papierová vyžarovacia membrána nerozvinuteľného kužeľovitého tvaru. Správnu polohu kmitacieho systému zabezpečuje textilná, priedušná a čiastočne priehľadná vlnková stredička a vlnkový papierový záves membrány. Na prekrytie a ochranu kmitacieho systému pred vniknutím nečistôt slúži textilný, takisto priedušný a čiastočne priehľadný vrchlík v tvare von vypuklej kopulky, spod ktorého vyčnievajú zalakované vývody kmitacej cievky. Textilný vrchlík bol však ku koncu výroby nahradený papierovým.

/1963 – 1970/

Prvé modely týchto reproduktorov, vyrobené približne do roku 1971, majú kôš natretý bledo-sivým, takmer až bielym antirezonančným náterom. Vďaka nemu plechový kôš nerezonuje, nezvoní a na poklepanie znie tupo a neutrálne. U niektorých typov je v porovnaní s novšími exemplármi inak tvarovaný v oblasti upevnenia magnetu, niekde je dokonca použitá aj iná stredička – užšia, s menším počtom vlniek, ktoré sú však výraznejšie (obr. stredicky). Vedenie vývodov kmitacej cievky po membráne je krátke, spod vrchlíka vyčnievajú približne v pozícií „V“. Vývody sú na zadnej strane membrány zakvapnuté krémovo-žltou fixačnou pastou, ktorá si (v závislosti od skladovania reproduktora) napríklad aj po 40 rokoch zachováva istú pružnosť, nepraská, neopadáva ani nedeformuje membránu; na prednej strane je to klasický tvrdý sivý lak. Ďalej vedú v podobe ohybných poddajných káblikov valcovitými gumovými priechodkami, zatlačenými do výrezov v koši, a napokon sú pripájkované k spájkovacím očkám na izolačnej doske (toto riešenie spoľahlivo zabraňuje vzniku elektrického skratu). Membrána má v pôvodnom stave oceľovo-sivú farbu, textilný vrchlík v jej prostriedku je hnedo-oranžový, v priebehu roku 1970 bola jeho farba zmenená na čiernu. Po obvode membrány sú prilepené prúžky plsteného lemu, resp. tesnenia, najprv bielej a neskôr hnedej farby. Papierový vlnovkový záves membrány je natretý tenkou vrstvou bezfarebného spevňujúceho a tlmiaceho laku, ale je poddajný a veľmi tenký, až priesvitný.

/1971 – 1973/

Od roku 1971 došlo asi v rámci úsporných opatrení k niektorým zmenám. Biely kvalitný náter košov reproduktorov síce ešte nejaký čas zotrval, ale ohybné vývody kmitacej cievky sú obvykle výrazne skrátené a k spájkovacím očkám na izolačnej doske, ktorá je už z odlišného materiálu, sú vyvedené bezprostredne z membrány. Spod vrchlíka výlučne čiernej farby vyčnievajú vývody rovnobežne (ARE) alebo takmer rovnobežne (ARO). Na membráne sú zakvapnuté sivým lakom, rovnako na prednej aj zadnej strane. Gumové priechodky tu už nenájdeme, hoci u niektorých reproduktorov z tohto obdobia sú stále v koši ponechané výrezy – ale prázdne (toto zjednodušené úsporné riešenie prináša už isté riziko, pretože pri nesprávnej manipulácii môže dôjsť k uvoľneniu spájkovacieho očka a jeho otáčaniu, čím sa môže dotknúť vedľajšieho a spôsobiť skrat). Textilné vrchlíky sú od tohto obdobia definitívne v čiernej farbe. Po obvode membrány sa popri klasickom hnedom plstenom leme začína občas vyskytovať aj sivý, z lisovaného syntetického materiálu.

/1974 – 1980/

Biela farba košov reproduktorov zotrvala vo výrobe približne do konca roku 1973. Potom sa zmenila na v zásade modrú, ktorá však mala v priebehu rokov veľa rôznych odtieňov. Niekedy bola výslovne modrá, inokedy krémová modro-sivá, tiež sa vyskytovala aj mierne s nádychom do zelena alebo niekedy až výrazne tyrkysová. Tento náter síce stále zabraňuje nežiadúcim vibráciám a rezonanciám koša, ale v tomto ohľade nie je až natoľko kvalitný ako predošlý biely. Naďalej sa používajú skrátené vývody cievky; prázdne výrezy v koši pre gumové priechodky tu nájdeme skutočne len ojedinelo u oválnych ARE, v druhej polovici 70. rokov už vôbec. Materiál membrány je na dotyk iný, papierové vlnky závesu membrány sú hrubšie, pevnejšie a nie natoľko priesvitné. Farba membrány má trošku zmenený odtieň sivej. Lem po obvode membrány je v prevažnej väčšine sivý syntetický, zriedkavo aj hnedý plstený.

/1980 – 1988/

Rok 1980 predstavuje v histórii všetkých reproduktorov Tesla najvýraznejšiu zmenu, pretože niekedy do tohto obdobia sa datuje príchod druhej generácie, označenej štvorčíselným kódom. Najzreteľnejšími zmenami prešli práve komerčné širokopásmové reproduktory ARO / ARE. Boli to zmeny najmä designové, ale aj konštrukčné. Reproduktory dostali úplne nové plechové koše s rôzne veľkými kruhovými otvormi a výrazne vystúpenou okrajovou časťou. Údajne kvôli vývozu do zahraničia a prispôsobeniu k obvyklým veľkostiam sa zmenili aj ich rozmery, v niektorých prípadoch sa v porovnaní s prvou generáciou zmenšili aj o niekoľko milimetrov – viď základné rozdelenie. Koše oválnych typov ARE 4 a 5 prešli približne v polovici 80. rokov ešte jednou drobnou tvarovou úpravou, ktorá však nemala vplyv na ich zvukový prejav. Druhá generácia má úplne iné riešenie spájkovacích kontaktov, opäť spoľahlivo zabraňujúce vzniku skratu. Ohybné kábliky vývodov kmitacej cievky sú z iného, kvalitnejšieho materiálu, ktorý je odolnejší proti korodovaniu – tzv. leonského pradiva. Membrána je na dotyk iná, pevnejšia, takže aj vlnky závesu membrány sú pevnejšie. Navyše sú natreté hrubšou vrstvou tlmiaceho laku, ktorý ich ešte viac spevňuje. Z iného materiálu je aj stredička, je tvrdšia, hustejšia a nepriehľadná. Po obvode membrány reproduktorov sa už nenachádzajú prúžky pevne prilepeného lemu či tesnenia, ale odnímateľný gumový návlek, ktorý sa nasúva do záhybu na okraji koša (prvýkrát bol takýto gumový návlek použitý už v polovici 70. rokov u kruhového širokopásmového reproduktora ARX 364 / 368). Výrazne dlhšie je vedenie vývodov kmitacej cievky po prednej strane membrány. Markantná designová zmena je aj čierna farba – čierna je membrána, kôš, ako aj všetky nátery, hoci na začiatku výroby boli tieto reproduktory vyrábané s modrým košom a sivou membránou po vzore prvej generácie z konca výroby. Zaujímavosťou je, že existujú aj série niektorých týchto širokopásmových reproduktorov s difúzorom, ale majú rovnaké označenie ako tie bez neho.

/1988 – 199?/

Približne v roku 1988 sa udiala posledná zmena, keď bol čierny textilný vrchlík uprostred membrány nahradený papierovým. Ten je menší a tvrdší. S ním sa reproduktory vyrábali do konca výroby pôvodného podniku Tesla. Avšak aj dnešný nástupca – TVM – vyrába mnohé svoje nové modely širokopásmových reproduktorov s ním.

Kedy, kde a ako sa používali širokopásmové reproduktory Tesla

So širokopásmovými reproduktormi Tesla Valašské Meziříčí nového radu typu ARO alebo ARE sa možno stretnúť prakticky kdekoľvek v oblasti spotrebnej elektroniky, ktorá má dočinenia so zvukom. Od začiatku 60. rokov, kedy nahradili predošlé typy širokopásmových reproduktorov, sú úspešne aplikované v každom rádiu, magnetofóne či televízore z produkcie bývalej Tesly. V porovnaní s predošlými typmi majú totiž širší kmitočtový rozsah, ale aj celkovo lepšie zvukové vlastnosti a vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku.
Predovšetkým elektrónkové rozhlasové prijímače, rozličné veľké a viac či menej luxusné gramorádiá a hudobné skrine boli v 60. rokoch a začiatkom 70. rokov minulého storočia doménou širokopásmakov. V nich sa tieto reproduktory po vzore svojich predchodcov vyskytovali zabudované aj v rôznych kombináciách /Liberta 1018A, Adagio 1126A, Pastorále 1128A, Fuga 1014A, .../ alebo k nim boli dodávané v samostatných oddelených skrinkách /Andante 1026A, Bolero 1025A/.
Reproduktory ARO / ARE 667 alebo 689 sa v tej dobe často používali aj v kompaktných dvojpásmových reproduktorových sústavách dokonca ako hlbokotónové a menšie 389 alebo 367 spolu s nimi ako vysokotónové (niekedy však boli použité aj skutočné vysokotónové reproduktory ARV 231 alebo 261). Išlo tu vždy o mimoriadne jednoduché riešenie, keď veľký reproduktor bol zapojený bez akýchkoľvek korekcií na celé kmitočtové pásmo a menší bol len odľahčený od nízkych tónov kondenzátorom a dopĺňal veľký o vysoké tóny – ako napríklad v 1PF 069 64 (ARO 689 + ARO 389 cez 5μF kondenzátor), 1PF 069 97 (ARO 667 + ARV 261 cez 5μF kondenzátor) alebo 1PF 068 15 (ARE 667 + ARV 261 tiež cez 5μF kondenzátor). Trend ich používania na reprodukciu hlbokých tónov však začal postupne ustupovať s príchodom prvého skutočného nízkorezonančného hlbokotónového reproduktora ARZ 669 / 668 v roku 1966.
Aj potom si však tieto reproduktory našli plnohodnotné uplatnenie. Kým neexistovali špeciálne, no nie akurát najvydarenejšie stredotónové reproduktory Tesla ARZ 460x a 360x, ako stredotónové sa vo viacpásmových reproduktorových sústavách používali práve širokopásmové ARO / ARE prvej generácie. A často sa s nimi dosahovali oveľa lepšie výsledky. Napríklad ARO 6 sú povestné použitím v bytových reprosústavách ARS 840, 844, 850, 944, 948, 1PF 067 08 alebo KE 150. Oválne typy ARE 5 a 6 boli zas úspešne použité napríklad v RK 60, ARS 745S, 1PF 068 71, KE 20, KE 30, menšie ARE 4 dokonca ako stredo-výškové v 1PF 068 29 a 1PF 068 19. Istým spôsobom legendárne sú aj plastové bedničky rôznych školských, podnikových rozhlasov a rozhlasu po drôte, kde opäť kraľovali pochopiteľne výlučne širokopásmaky /ARS 275, 276, 285, 243, .../. Ďalej tiež existujú trochu netradičné formy ich využitia – reproduktorové stĺpy na ozvučovanie verejných priestorov ako sú námestia, športové haly, štadióny /ARS 503, 704, RS 50x, .../, kde sa na dosiahnutie požadovaného akustického tlaku vyskytovali po štyroch, piatich alebo aj viacerých kusoch.

Z hľadiska továrenskej komerčnej veľkovýroby bytových reproduktorových sústav ich na vedľajšiu koľaj odstavil až na začiatku 80. rokov príchod špeciálnych stredotónových reproduktorov ARZ 460x a 360x, ktoré však bohužiaľ nemali také dobré zvukové vlastnosti a niektoré časom trpeli aj závažnými mechanickými poruchami. Napriek tomu sa už širokopásmové reproduktory ARO / ARE druhej generácie v trojpásmových reprosústavách ako stredotónové nepoužívali. Okrem toho sa v 80. rokoch čoraz viac začali opäť presadzovať kompaktné dvojpásmové reprosústavy, obsahujúce tentoraz len stredobasový a vysokotónový reproduktor. Širokopásmové reproduktory si však zachovali svoje pôvodné uplatnenie aj naďalej aspoň vo výrobkoch spotrebnej elektroniky. No u domácich staviteľov reproduktorových sústav sa tešili a tešia obľube nepretržite.

Zvukové vlastnosti, čo ich ovplyvňuje a ako ich využiť

Ako už bolo spomenuté, zvukové vlastnosti sú u typizovaných širokopásmových reproduktorov ARO / ARE ovplyvňované materiálom magnetického systému. Povedali sme, že reproduktory s magnetom z feritu pôsobia po zvukovej stránke celkovo živšie a výraznejšie, než ich magneticky tienené AlNiCo ekvivalenty. Feritový magnet totiž poskytuje vo vzduchovej medzere reproduktora väčšiu magnetickú indukciu. Preto reproduktory s feritovým magnetom disponujú o niečo silnejším pohonom kmitacej sústavy a vďaka tomu majú v strednom kmitočtovom pásme vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku. Okrem toho majú tiež približne o 3 dB vyššiu charakteristickú citlivosť.
Reproduktory s magnetom AlNiCo majú slabší pohon, menšiu kontrolu membrány a ich kmitočtová charakteristika je hrboľatejšia. V strednom pásme vykazuje pokles, čo zapríčiňuje, že z hľadiska zvuku pôsobia jemnejším dojmom a sú akoby basovejšie.
Ale materiál magnetu nie je jediný atribút, ovplyvňujúci zvukový prejav. Samozrejme aj samotné tvarové prevedenie reproduktora má naň vplyv. Je preukázané, že oválne reproduktory ARE majú vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku a širší kmitočtový rozsah ako kruhové reproduktory ARO s rovnakým magnetom a rovnakou plochou membrány. Na druhej strane je charakteristická citlivosť ARE v porovnaní s rovnakým ARO asi o 2 – 3 dB nižšia.
Bolo spomenuté aj to, že za 30 rokov výroby týchto reproduktorov došlo k niekoľkým designovým, ako aj konštrukčným a materiálovým zmenám. To je vec, ktorú rozhodne tiež treba zobrať do úvahy. Hoci označenie reproduktora je to isté, inak hrá reproduktor vyrobený napríklad v polovici 60. rokov ako ten istý typ vyrobený koncom 70. rokov.

Čo sa týka prvej generácie širokopásmových reproduktorov, v zásade je nutné podotknúť, že ich membrána je menej tuhá, preto jej piestový pohyb nie je taký dokonalý a nerušený. To zapríčiňuje isté skreslenie alebo „papierové“ zafarbenie zvuku, ktoré však znie mnohým poslucháčom práveže príjemne. Najstaršie kusy zo 60. rokov majú vďaka tejto vlastnosti aj posluchovo krajšie podanie vysokých tónov a keďže majú tenšie a mäkšie vlnky závesu membrány, ich kmitací systém je poddajnejší a preto dokážu zahrať aj o niečo viac hlbokých tónov, než novšie modely rovnakého typu. Neskôr, v 70. rokoch, bola už membrána lisovaná z trochu iného materiálu, kmitací systém bol tiež o niečo tvrdší a charakter zvuku hlavne na okrajoch kmitočtového rozsahu sa tým zmenil. Nie je to síce obzvlášť markantná zmena, ale rozhodne ani zanedbateľná. Preto ak chceme použiť dva reproduktory prvej generácie rovnakého typu bez rizika, že vo výslednom zvukovom prejave reproduktorových sústav budú badateľné rozdiely, mali by sme použiť reproduktory vyrobené v aspoň približne rovnakom časovom období. To v skratke znamená radšej nekombinovať prvé modely v bielom prevedení s neskôr vyrábanými modrými, ale použiť buď biely s bielym alebo modrý s modrým.

Druhá generácia širokopásmových reproduktorov ARO / ARE bola vo výrobe kratšie časové obdobie a výrobné zmeny v rámci nej nemali zásadný vplyv na ich zvukové, ani iné vlastnosti. V porovnaní s prvou generáciou sú však rozdiely výrazné. Z konštrukčného hľadiska je to hlavne tvrdší kmitací systém, osobitne vlnkový papierový záves membrány. Preto je skutočný rezonančný kmitočet reproduktorov druhej generácie spravidla vyšší; napríklad kým starší ARO 667 zahrá 80 Hz bez najmenších problémov, u novšieho ARO 6604 cítiť, že jeho účinnosť tu už klesá. Membrána reproduktorov druhej generácie je aj celkovo oveľa tuhšia, jej piestový pohyb dokonalejší a zvuk nie je taký „papierový“. Charakteristická citlivosť však klesla – u menších typov asi o 1 dB, u väčších o 2 – 3 dB. Nedá sa všeobecne povedať, že tento reproduktor je celkovo lepší ako tamten alebo naopak. Záleží na individuálnom vkuse a požiadavkách každého poslucháča, pretože každý reproduktor má ako svoje výhody, tak aj určité nevýhody. A ide len o to, ako maximalizovať výhody a minimalizovať nevýhody. Na záver si teda stručne povedzme niekoľko tipov a odporúčaní aspoň pre tie širokopásmové reproduktory z produkcie Tesla, ktoré sú najpoužívanejšie a s ktorými je možné stretnúť sa najčastejšie:

ARO 667

Je prípustné zapojiť ho na celé kmitočtové pásmo bez výhybky, ale nutne musí byť doplnený vysokotónovým reproduktorom s patričnou charakteristickou citlivosťou, zapojeným aspoň cez kondenzátor. V takejto kombinácii sa v minulosti často používal, hoci to nebolo úplne ideálne riešenie. Podanie hlbokých tónov má síce celkom pekné a svižné, ale v pásme vyšších kmitočtov nad 3 000 Hz už má rozkolísanú kmitočtovú charakteristiku a hlavne u novších modelov je na nej približne na 5 000 Hz prítomné výrazné prevýšenie. Ideálny a v praxi osvedčený je preto ako stredotónový reproduktor. Jeho mohutný hromový prejav na stredných tónoch niektorí považujú za príliš agresívny a papierový, iným sa to zas páči. Ale rozhodne nesklame.
Odporúčaná frekvenčná výhybka pri použití ARO 667 ako stredotónového reproduktora je so strmosťou 12 dB/oct. V oblasti delenia s hlbokotónovým reproduktorom prakticky nie je problém, dá sa dobre zladiť ako s rýchlymi tvrdými papierovými basákmi typu ARO 835, tak aj s nízkorezonančnými gumovými basákmi ako ARN 734 alebo ARN 664. Horná hranica pri nadviazaní na vysokotónový reproduktor by radšej nemala presiahnuť 4 000 Hz. Osvedčená kombinácia je koaxiálne usporiadanie s malým oválnym vysokotónovým reproduktorom (napríklad ARV 160, 165).

ARO 689

Na zapojenie bez výhybky na celé kmitočtové pásmo („fullrange“) je o niečo vhodnejší. Tiež je však nutné doplniť ho na vyšších kmitočtoch vysokotónovým reproduktorom aspoň cez kondenzátor, čím sa dosiahne celkom dobrý výsledok. Hlboké tóny zahrá na pocit krajšie ako jeho feritový súrodenec 667, aj keď má oproti nemu slabšiu kontrolu pohybu membrány. Možno je to práve tým. Aj u 689 sa v oblasti vyšších kmitočtov vyskytuje určité prevýšenie, no nie je také výrazné a prítomnosť vysokotónového reproduktora to dokáže zamaskovať. Počet vysokotónových reproduktorov, ktoré sú k nemu svojou citlivosťou vhodné, je väčší. Ale určite bude tiež lepšie využitý ako stredotónový. Jeho zvukový prejav nie je natoľko mohutný ako u 667, veľká plocha membrány má však samozrejme aj tu niečo do seba.
Môže byť použitý ako s výhybkou 6 dB/oct, tak aj s 12 dB/oct. S vysokotónovým reproduktorom ho možno deliť na vyšších kmitočtoch ako 667.

ARO 6604

Pri zapojení fullrange je oproti ARO 667 rozdiel zjavný hneď: menšia citlivosť, slabšie podanie hlbokých tónov, na druhej strane krajšie a kultivovanejšie podanie vyšších stredných tónov nad 3 000 Hz. Prevýšenie na kmitočtovej charakteristike nie je uňho extra rušivé, ale má ostré sykavky. Niekto by sa pri ňom možno zaobišiel aj bez vysokotónového reproduktora, celkovému prejavu však jeho prítomnosť určite výrazne prospeje. Nízke kmitočty pod 100 Hz už tomuto reproduktoru zjavne nie sú po chuti, preto je tiež ideálny predovšetkým ako stredotónový.
Môže sa pokojne použiť aj s výhybkou 6 dB/oct. Dokáže byť tiež prekvapivo razantný, ale zároveň kultivovanejší ako starší 667.

ARO 6804

Prakticky platí to isté, čo u 6604. Len s tým rozdielom, že 6804 má jemnejší prejav a pri zapojení fullrange má na pocit viac basov. Vysokotónový reproduktor mu určite prospeje, ale nie je podmienka, v núdzi by sa dalo zaobísť aj bez neho. Nemá význam nútiť ho do nižších kmitočtov než 100 Hz. Skrátka – najvhodnejšie bude využitý ako stredotónový za rovnakých podmienok ako 6604, ak chceme dosiahnuť jemnejší prejav.

ARE 667

Tento oválny reproduktor sa často dodával k rozhlasovým prijímačom a gramorádiám v samostatných skrinkách bez doprovodu vysokotónového reproduktora. A to preto, lebo pri svojej veľkosti dokáže reálne hrať do prekvapivo vysokých kmitočtov bez nejakých rušivých momentov. Podanie hlbokých tónov má taktiež príjemné. Je to širokopásmový reproduktor skutočne na univerzálne použitie. Hoci sa s ním už bez vysokotónového reproduktora v zásade zaobídeme, samozrejme nie je problém ho doplniť a zvukový prejav ešte oživiť. Rovnako, ako všetky doteraz spomenuté reproduktory, aj ARE 667 plne vyhovuje ako stredotónový a v podstate pri ňom nie je nič, na čo by bolo treba špeciálne upozorňovať.

ARE 689

Použitie rovnaké ako u ARE 667. Jediný rozdiel – u AlNiCo verzie tradičný – jemnejší prejav stredných tónov, na pocit viac basov.

ARE 567 / 589 (584)

Ak platí, že oválne širokopásmové reproduktory Tesla majú vyrovnanejšiu kmitočtovú charakteristiku a o niečo širší kmitočtový rozsah ako kruhové, tak práve ARE 567 / 589 sú toho dôkazom. Horná hranica kmitočtového rozsahu 14 000 Hz je pri ich veľkosti a pôvodných prísnych technických normách veľmi pekná, hoci na takto vysokých kmitočtoch už pri svojej konštrukcii smerujú. Ak nepotrebujeme pri zapojení fullrange extra kvalitné podanie vysokých tónov, tak vysokotónový reproduktor pri nich ani nemusí byť. Rovnako aj ich zapojenie a použitie ako stredotónové reproduktory nevyžaduje žiadne špeciálne opatrenia. Treba sa len rozhodnúť medzi výraznejším 567 alebo delikátne znejúcim 589 (584).

ARE 580x / 480x

O tieto magneticky tienené širokopásmové reproduktory druhej generácie nikdy nebude núdza. Po roku 1980 boli montované takmer do každého tesláckeho televízora, sú ich húfy či už v pôvodnom modrom alebo neskoršom čiernom prevedení. V televízoroch boli častejšie v 8Ω verzii. Okrem nízkej charakteristickej citlivosti 86 dB im ani nie je čo vyčítať. Ich zvuk je neagresívny a vcelku príjemný, kmitočtová charakteristika je okrem basového hrbu na začiatku kmitočtového rozsahu pomerne hladká. Ako jemné a delikátne znejúce stredotónové reproduktory sa tiež dajú použiť bez špeciálnych nárokov.

ARE 467 / 489

Sú to celkom vydarené reproduktory, ktorých však bohužiaľ rýchlo ubúda. Pretože pri svojich 2 W maximálneho príkonu neznášajú preťažovanie. Pôvodné modely v bielom prevedení zo 60. rokov hrajú veľmi príjemne a udávanú hornú hranicu kmitočtového rozsahu 15 000 Hz v skutočnosti evidentne prekračujú. Preto nie je potrebné dopĺňať ich vysokotónovým reproduktorom; ak však máme o prejav vysokých tónov špeciálny záujem, nie je problém na tieto ARE akýkoľvek vysokotónový reproduktor nadviazať. Ako stredotónový sa používal predovšetkým feritový 467, pretože s citlivosťou 90 dB sa nestratí ani pri basových reproduktoroch oveľa väčších rozmerov.

Související články
nahoru
------------------------------------------------------------------------- Reklama -------------------------------------------------------------------------